Dobrodružstvo zvané Erasmus+ – stáž v Prahe

Dnešný študent Vysokej školy v spoločensko-vedných odborov je vystavený neľútostnému boju na trhu práce keďže ponuka VŠ je široká, avšak dopyt po študentoch týchto odborov je často krát oveľa nižší. V prípade, že počas školy nemáme skúsenosť z praxou ani z jazykmi je to naša konkurenčná nevýhoda. Častokrát absolventi politológie, verejnej správy končia po škole úplne v inom odbore ako vyštudovali. Výhodu vidím v snahe počas štúdia vzdelávať sa aj mimo školy napríklad formou stáží alebo sa angažovaní v 3 sektore pri rôznych projektoch pre spoločnosť alebo študentských mobilít či tréningový kurzov, ktoré sprostredkúva Erasmus+. Je podstatné počas štúdia sa stretávať s ľuďmi z praxe a mať možnosť vidieť ako funguje prax a aké nároky majú zamestnávatelia. Preto som sa rozhodol využiť možnosť na škole a podal som žiadosť o grant cez program Erasmus+ Stáž. Po desiatkach emailov som dostal stručnú odpoveď, že by si vedeli so mnou predstaviť spoluprácu za podmienky skype pohovoru. Po úspešnom absolvovaní som už dopredu vedel, že mojou najbližšou destináciou na nadchádzajúce 2 mesiace bude magická Praha. Kde budem vykonávať stáž v think-tanku Institut pro politiku a společnost. Z hľadiska kultúrnej či finančnej stránky som nemal obavy, že môj výber aj keď na rýchlo je správny. Niekto si povie, že ísť do Česka na Erasmus je odveci aj ja som to tak zo začiatku bral, ale nakoniec vyhrali u mňa pragmatické dôvody. Navyše v Prahe som ešte nikdy nebol tak som sa rozhodol, že je čas to zmeniť

Po príchode do Prahy ma hneď očaril ten ruch veľkomesta a pocit modernej metropoly z pestrým kultúrnym zložením. Ja ako chlapec z pohraničného mestečka na juhu Slovenska som ostal v pomykove hneď pri doprave keď som zbadal metro a ako sa dostanem prvý deň do práce. Avšak vďaka moderných technológiám ochote náhodnej krajanky v Prahe som sa nestratil. V Inštitúte ma hneď vrelo privítali dve slečny Mirka a Marcela a vrhli ma do chodu think-tanku neskôr som sa spoznal so šéfkou Šárkou. Oboznámili zo základným poslaním Inštitútu a vyjasnili sme si čo odo mňa očakávajú. Moja práca hneď z prvých dní spočívala v analytickej činnosti oblasti, ktoré dnes zaujímajú aj trápia EÚ migračná kríza, bezpečnosť hraníc, Schengen, Brexit a všetko s tým spojené čo sa rieši v médiách som začal monitorovať. Taktiež som sa dostal k prekladaniu textov či vyhľadávaniu rôznych ľudí a kontaktov, ktoré sa nám pri organizovaní eventov, diskusií na rôzne európske témy určite zišli.

Aby to nebolo iba o nejakom plánovaní či kancelárskej práci hneď prvý týždeň som sa zúčastnil pracovných raňajok ministra životného prostredia ČR Richarda Brabce z odbornou verejnosťou kde sa preberali výsledky práce ministerstva. Hovorilo sa o výzvach, ktorým čelí Česká republika v oblasti klimatických zmien, využívania energie a jej diverzifikácie na viac obnoviteľné zdroje či stav recyklácie v mestách ČR.

Po obede nás čakala hneď ďalšia diskusia na tému Konkurencieschopnosť českého poľnohospodárstva v rámci EÚ, ktorej sa zúčastnili farmári celej republiky a bolo očividné, že táto téma je citeľne dôležitá. Táto diskusia sa natiahla až na 3 hodiny, ale boli v nej zaujímavé pohľady do minulosti čo sa spravilo zle a bolo v nej stanovené východisko a vízia kam ďalej. Český poľnohospodári majú rovnaké problémy ako tí naši a tiež sa zhodli, že štát by nemal by byť na svojich poľnohospodárov taký prísny všetky smernice či regulácie si nastavujeme a aplikujeme do právnej úpravy my, nie EÚ. Musíme prestať byť na seba pápežskejší ako pápež. Či je to veľká konkurencia na trhu EU, slabá dotačná politika a nesprávny mechanizmus podpory kde ten kto neprodukuje plodiny či nechová dobytok, ale len vlastní pôdu dostáva rovnako ako tí čo tvoria niečo hodnotné. Mlieka na trhu je prebytok a štát by mal dotovať farmárov aspoň tak ako to robia v Nemecku či Dánsku. Hovorilo sa aj o potrebe pritiahnutia záujmu o poľnohospodárstvo u mladých ľudí pre ktorých je nezaujímavý odbor. Na konci boli tiež spomínané problémy z neznámymi spoločnosťami, ktoré skupujú vo veľkom ornú pôdu a malý farmári potom nemajú kde pestovať plodiny. V tom smere so videl paralelu aj u nás na Slovensku kde sme prijali zákon o vykupovaní ornej pôdy ktorá má ochrániť malých poľnohospodárov a zabrániť veľkým firmám ku skupovaniu takejto pôdy kde prednosť pri predaji dostavajú lokálny farmári.

Nasledujúci týždeň som absolvoval debatu na aktuálnu tému Brexitu za účasti veľvyslankyne UK J. Thompson, ktorá nám predstavila reformný akčný plán UK pre Európsku úniu. Hovorilo sa hlavne o 3 oblastiach ako: suverenita, kompetencie v oblasti eurozóny,  spravodlivosť sociálneho systému Veľkej Británie. Táto debata mi priblížila snahu UK o čo jej vlastne ide a aký je postoj Českej republiky k tomuto úsiliu.

Najostrejšia debata a môjmu srdcu najbližšia bola o parlamentných voľbách na Slovensku s uznávanými novinármi, profesormi z Čiech a Slovenska. Účasť bola veľkolepá.  Študenti, Slováci žijúci v Prahe, ale aj veľvyslanec SR pán Weiss nás poctil návštevou bolo jasné, že tieto voľby budú pre Slovensko kľúčové. Hovorilo sa kladoch aj záporoch vlády jednej strany aj o situácií v pravici a možnej alternatíve. Všetci sa zhodli, že Smer-SD bude potrebovať koaličného partnera a ako ukázali voľby prognózy sa nielenže nenaplnili, ale spôsobili hurikán na politickej scéne.

Tieto debaty a diskusie s odborníkmi a mnoho ďalších ma obohatili aj naplnili poznaním ako meniť veci k lepšiemu.

Najlepšie na tom bolo, že potom ma Inštitút vyslal s kolegyňou Mirkou na pracovnú cestu na týždeň do Bruselu. Organizovali sme vysokoškolskú debatu pod taktovkou europoslanca Teličku v Európskom parlamente. Táto pracovná cesta bola spojená aj z výletmi v belgických mestách ako Leuven, Antwerpy, Bruggy, Gent. Mal som možnosť spoznať a vidieť nádherné umelecké aj historické skvosty od katedrál po radnice až po dominantu Bruselu Atomium, Manneken Pis či Waterloo a mnoho ďalších. Navštívili sme aj Európsky parlament aj Parlamentárium a zúčastnili sme sa aj zasadnutia EP. Z krajiny kvalitného piva a čokolády, cyklochodníkov a srdca EÚ inštitúcií som odchádzal očarený históriou, kultúrou a nezabudnuteľnými zážitkami. Vo svojom vnútri ostávam eurorealistom, z tým pocitom, že EÚ potrebuje reformy ak sa chce zveľaďovať musí konať aj hovoriť v dôležitých témach jednotne avšak nájsť musí cestu ako nepôsobiť na členské štáty ako povraz, ktorý je priúzky a potom sa vám v ňom ťažko dýcha.

Najväčšia udalosť mesiaca Február nás čakala na konci keď náš Inštitút organizoval medzinárodnú konferenciu Digitálni Česko kde sa zúčastnilo mnoho odborníkov z oblasti biznisu, bankovníctva, vzdelávania a IT. Mal som možnosť sa osobne zúčastniť debaty o inováciách, ktorá vo mne zanechala najväčší dojem. Estónska odborníčka na e-government nám priblížila ako štát a úrady fungujú online od elektronických volieb, lekárskeho predpisu, rodného lista, materských dávok, vybavovanie STK, EČV všetko viete vybaviť z pohodlia domova. Utópia? V Estónsku nie.  Pre nich nepredstaviteľné chodiť po úradoch vybavovať veci celý deň.  Dúfam, že raz to príde aj k nám keďže doba je rýchla a moderné technológie je nutné zavádzať aj do verejného sektora, aby štát mohol uspokojiť stále náročnejšie požiadavky občanov a biznis prostredia.

Môj prvý mesiac v Inštitúte hodnotím viac než skvele prevýšilo to moje očakávania. Spoznal som mnoho skvelých mladých ľudí a vypočul mnoho inšpiratívnych myšlienok a navštívil nepoznané miesta. Tieto impulzy ma v posúvajú vpred a pôsobia na mňa ako katalyzátor v mojom úsilí o sebazdokonaľovanie. Odborná stáž v tomto think-tanku ma posúva vpred odborne aj ľudsky a dáva mi možnosť posúvať si svoje limity.

Marec prešiel pomerne rýchlo čo sa týka nasadenia bol podobný februáru. Moja stáž aj spolupráca s kolegami prebiehala výborne. Ako obvykle organizovali sme zaujímavé debaty o rôznych témach. Osobne som mal možnosť zúčastniť sa medzinárodnej konferencii European Habitat, kde náš inštitút spoluorganizoval v spolupráci z Platformou pre sociálne bývanie na tému-  Ukončenie bezdomovectva v českých mestách a vyhliadky systému sociálneho bývania. Táto debata ma zaujala a upriamila moju pozornosť na sociálny aspekt tejto problematiky a jej riešenia. Česká republika dáva na sociálne dávky cez 13 miliárd ročne avšak tieto finančné prostriedky by sa dali využiť účelnejšie a adresnejšie pre ľudí v zložitých sociálnych podmienkach. Cielená podpora výstavby sociálnych bytov a zvyšovanie počtu a kvalifikácie sociálnych pracovníkov by mala byť hlavnou prioritou. Mravčia práca mimovládnych organizácií zlepšuje situáciu v oblasti sociálneho bývania napríklad iniciatívou housing first kde sa ľudia bez domova dostanú od mesta šancu v podobe bytu, ktorý bude monitorovaný. Bude záležať len na ľuďoch či sa chopia druhej šance žiť dôstojný, usporiadaný život. Dôležitým faktom zostáva že najlepším liekom je prevencia. To pochopili mestá aj mimovládky keďže sa angažujú pri prevencii. Poskytujú služby v oblasti finančného odhaľovania problémov v rodine či poradenstvo pri splácaní dlhov. Stretol som zaujímavých a zanietených mladých ľudí, ktorí sa o túto problematiku vážne zaujímajú a pracujú na jej vyriešení čo je dobré občiansku spoločnosť.

V poradí druhá debata, ktorú som absolvoval v Poslaneckej snemovni ČR bola na tému Potravinová sebestačnosť ČR. Táto debata bola faktografická a štatistická o exporte a importe českých potravín. Hovorilo sa aj o nedostatočnej sebestačnosti pri produkcii zeleniny, obilia, mlieka a niektorých druhov mäsa avšak môžem spomenúť aj extrémne úspešnú komoditu a tou je tradične chmeľ, ktorý sa teší veľkej obľube. Najviac ma zaujal široký záujem poľnohospodárov o zlepšenie situácie. Padli návrhy na zníženie DPH na potraviny ako sa to stalo aj u nás na Slovensku. Viacerí zúčastnení sa zhodli že ČR stráca v oblasti spracovateľského priemyslu, ktorí je v rukách zahraničných investorov všetka pridaná hodnota vychádza tak navnivoč a kapitál nezostáva doma.

Avšak ak sa vám doteraz tieto témy zdali nudné a nezáživné potom vás určite nenechá chladným diskusia o Mládežníckych organizáciách politických strán. Ja osobne som načerpal plno inšpirácie z tejto debaty a hlavne z občianskeho združenia Mladí občané, ktorá ma zaujala svojou nezávislosťou, pestrými aktivitami a spájania mládeže z verejnou sférou. Vo forme lokálnej, regionálnej za spolupráce krajov a zastupiteľstiev. Ich budovanie občianskej a demokratickej mládeže kde kladú dôraz na aktivizmus ma veľmi oslovila a podnietila ma k aktivite vytvoriť niečo podobné aj u nás na Slovensku kde takáto platforma citeľne chýba. Súčasťou tejto akcie bola aj prehliadka a odborná prednáška o Poslaneckej Snemovni ČR jej minulosti či o tom, že priestory budovy sú bývalé divadlo, ktoré už bolo viac-krát v minulosti vyhorené. Mal som možnosť zasadnúť  do poslaneckých lavíc, ktoré sú dosť tesné. Vyskúšal som mieste predsedu parlamentu či vystupujete pri „kec pulte“ kde je jediný mikrofón čo ma zarazilo v porovnaní z našim parlamentom kde má mikrofón každý poslanec, ale tu sa musíte zdvihnúť k pultu až vtedy máte právo vstúpiť do debaty.

Posledná debata, ktorej som sa zúčastnil bola príznačná a zároveň v ten deň i symbolická – Európske hodnoty. V ten deň sa stali teroristické útoky v Bruseli. Osobne ma to zasiahlo dosť keďže som bol v Bruseli minulý mesiac a mám tam aj spolužiačky, ktoré tam stážujú. Debata začala minútou ticha a potom sa spustila diskusia o problémoch EU ako migračná kríza, tolerancia, integrácia, radikalizmus v našej spoločnosti, a neposlednom rade bezpečnosť. Medzi diskutujúcimi boli osobnosti zvučného mena ako knieža Karel Schwarzenberg, poslankyňa Helena Válková, politológ Jiří Pehe či disidentka Jiřina Šiklová alebo bývalý diplomat v Rusku a USA pán Kolář. V diskusii padli návrhy aj apel, že sme dospeli do takého štádia, bezpečnostného rizika, že Európania sa budú musieť vzdať určitých slobôd, aby nám štát vedel zabezpečiť bezpečie, ktoré je po nedávnych udalostiach v  Európe horúcou témou. Riešila sa aj migračná kríza a pomoc ČR k utečencom kde sa všetci diskutéri vyjadrili k pomoci, ale uvážlivej, adresnej a tým ktorí o ňu stoja. Taktiež padol návrh z ktorým sa aj ja osobne stotožňujem aj keď to bude ešte zdĺhavé že je potrebný široký konsenzus naprieč členskými štátmi EÚ, aby sa vytvorila spoločná azylová politika EÚ, ktorá by zotrela rozdiely medzi krajinami a tým by sa výrazne aj ovplyvnil prúd migrantov, ktorí idú jasne len za sociálnymi benefitmi.

Každodenná interakcia s ľuďmi rôznych sfér biznisu, NGO, politiky a vypočutie ich názorov vo mne vzbudili nádej, že to s našou spoločnosťou nie je až také zlé a nie všetko je len čierne alebo biele. Naše národy disponujú veľkým počtom šikovných mladých odborníkov, ktorí sú prísľubom pre svetlejšiu budúcnosť EÚ. Je jasné, že onedlho bude na rade naša generácia, ktorá bude rozhodovať o smerovaní spoločnosti. Budúci ekonómovia, primátori, bankári, podnikatelia, sociálni pracovníci, politici budú formovať našu spoločnosť a záleží len na nás akým smerom. Súčasná neistá, nepokojná doba spojená z krízami, vojnami, terorizmom, rastúcimi sociálnymi rozdielmi aj klimatickými zmenami a stále zvyšujúcou sa nedôverou v demokratické inštitúcie, ktorá ústi do radikalizácie politickej scény a spoločnosti. Toto je len zlomok toho čo nás čaká v budúcnosti a dúfam v progresívne zmýšľanie nových lídrov, ktorí budú pripravený poučiť sa z chýb minulosti a presadzovať zdravé vlastenectvo a primeranú integráciu štátov do EU štruktúr. Kde si nebudeme prekážať, ale vzájomne sa podporovať tam kde je to prospešné.

Táto stáž vo mne zanechala nádej, inšpiráciu a zážitky, že ľudia sú stále ľuďmi a kde je vôľa a nadšenie, tam je i cesta. Ďakujem za možnosť stážovať v IPPS a cením si vrúcne prijatie „českých sestier“.  Spoznal som skvelých ľudí, vypočul inšpiratívne nápady, videl som nádherné miesta neobyčajnej Prahy, ktoré zostanú v mojej pamäti ešte nadlho.

Tomáš Tóth, Fakulta verejnej správy, Univerzita Pavla Jozef Šafárika, Košice

Stáž: 1. 2. 2016 – 31. 3. 2016